Športové aktivity na Gymnáziu v Seredi

      Zriadením školy v roku 1953 sa začala aj tradícia výchovy a športu. Na hodinách telesnej výchovy sa plní úsilie o harmonickú telesnú a duševnú rovnováhu (kalokagathia), pôsobí na telesný a pohybový rozvoj žiakov a k jeho duševnému a morálnemu vývoju.

      Šport na škole spĺňa súťaživú činnosť hier s pravidlami v rekreačnej forme, ale mali sme a máme na škole žiakov - športovcov, ktorí sa uplatňujú aj vo výkonnostnom a vrcholovom športe, napr. K. Majerník vo futbale, A.Bíliková, E.Medovarská, M.Pekarová, E.Králiková, A.Kalinayová, J.Kubačková, E.Sabová, B.Borovičková, ktoré hrávali ligu v basketbale, reprezentovali národné mužstvo ČSR (Bíliková) a Slovensko(Borovičková). Kvalita telesnej výchovy a športu na škole sa výrazne zlepšila po výstavbe novej telocvične s rozmermi 30x15 m, ktorá je vhodná najmä na basketbal, volejbal, minifutbal. Telocvičňa bola odovzdaná v roku 1980. Prístavba sociálnej časti v roku 2003.

      Škola si dodnes udržiava tradíciu výkonnosti na úrovni okresu, kraja, ale aj v celoslovenských súťažiach, najmä v basketbale, branných športoch, volejbale, atletike, futbale. Obľúbené boli branné kurzy formou týždňového sústredenia pri termálnom kúpalisku v Diakovciach. Stále obľúbené sú lyžiarske zájazdy (1 dňové), ale najmä lyžiarske kurzy, ktoré boli najčastejšie v Žiarskej Doline, ale aj v Lučivnej, Zázrivej a na iných miestach.

Mgr. Jaroslav Hrušovský

 

Spomienky na moje učiteľské pôsobenie na Gymnáziu v Seredi

         Stredná škola v Seredi vznikla v roku 1953 ako JSŠ trojročná s maturitou. Na štúdium som nastúpila v roku 1956 ako žiačka. Sídlo školy bolo v bývalej meštianskej škole spolu so základnou školou. Vybavenie školy bolo veľmi skromné, klasické triedy s drevenou podlahou, dobre naolejovanou, čo dávalo triede určitý ráz. V triedach boli drevené lavice pre dvoch žiakov s kalamárom na atrament. Kúrilo sa v kachliach, čo tiež vytváralo určitú atmosféru, hlavne udržiavanie ohňa v kachliach počas vyučovania, čo sme radi využívali. Učebné pomôcky boli veľmi jednoduché a bolo ich málo. Učiteľský kolektív bol veľmi náročný a dobre nás pripravil na ďalšie štúdiá. Ja som sa rozhodla pre Prírodovedeckú fakultu v Bratislave, učiteľstvo pre školy II. cyklu v odbore biológia a geografia. V roku 1959 po úspešných prijímacích skúškach som začala absolvovať štúdium, ktoré som ukončila v júni 1964.
         Učiteľské povolanie som začala vykonávať v Seredi a prijímal ma pán Dr. Michal Repa riaditeľ školy, už Strednej všeobecnovzdelávacej.
         Počas pôsobenia na škole som k maturite doviedla 8 ročníkov študentov.
Po oddelení od základnej školy sme sa celý učiteľský kolektív a žiaci pustili do prestavby školy. Vybudovalo sa ústredné kúrenie, budovali sa odborné učebne a to s veľkým nasadením počas celého šk. roku a prázdnin. Odborná učebňa biológie spĺňala náročné podmienky prípravy žiakov na vysoké školy.
         V laboratórnych cvičeniach dostali žiaci i praktické zručnosti. Mikroskopovacia technika bola na dobrej úrovni, každý žiak mohol pracovať sám a tak sa mi darilo získavať veľa žiakov pre voliteľný maturitný predmet biológia a zvyšovať záujem o biologické odbory. Prispela k tomu i záujmová činnosť žiakov v biologickom krúžku, riešenie úloh biologickej olympiády a stredoškolskej odbornej činnosti. Malé vedecké práce prinášali úspechy, k najvýznamnejším rátam 3. miesto v celoslovenskom kole SOČ MUDr. Janky Ondruškovej - Olejárovej. Úspechy boli výrazné v okresných a krajských kolách, ale nie je priestor na tieto vymenovania a nie je to ani nutné.
         Moje spomienky sa zameriavajú na 10 ročnú prácu vedenia mládežníckej organizácie na škole a 22 ročnú činnosť výchovného poradcu pre voľbu povolania.
         Hlavne výchovné poradenstvo bola práca náročná, ale veľmi pekná. Vedenie školy vytváralo veľmi dobré podmienky pre túto prácu. V spolupráci s Psychologickou poradňou v Bratislave sme sa snažili správne zorientovať žiakov pre vysokoškolské štúdium. Treba si spomenúť na krásne chvíle stužkových slávností v kolektíve rodičov a žiakov sa vytvárali veľmi dobré medziľudské vzťahy.
          Výraznou časťou práce na škole boli predmetové exkurzie, na ktoré štát dával dostatok financií. Žiaci poznávali krásy Slovenska, učili sa žiť a správať v kolektíve. Gymnázium v Seredi, na ktoré sa stredná škola premenovala v roku 1970 zmenilo svoju študijnú štruktúru, zaviedli sa študijné bloky z určitej oblasti pracovnej činnosti a neskoršie bloky voliteľných predmetov, ktorých štúdium malo umožniť žiakom získať i odborné zručnosti, aby sa po maturite mohli zapojiť do pracovného procesu alebo do nadstavbového štúdia. Najlepší odchádzali na vysoké školy a s čistým svedomím môžem povedať, že boli úspešní a dnes sú z nich vynikajúci odborníci. Výpočet tých, ktorí ukončili štúdium by bol veľmi dlhý.
         Chcela by som si ešte zaspomínať na pracovný kolektív, v ktorom som strávila 34 rokov. Prakticky od roku 1960 sa začal formovať učiteľský kolektív, ktorého počet sa pohyboval okolo 15 členov, bez hospodárskotechnických pracovníkov. Pracovalo sa veľmi dobre. Riaditeľ školy Dr. M. Repa vedel pôsobiť na svojich kolegov tak, aby medziľudské vzťahy boli čo najlepšie. Môžem povedať, že sme si vedeli pomáhať, podporovať sa, zastúpiť pri vyučovacích povinnostiach. Kolektív bol dobrý, veselý, hlavne pri spoločných oslavách menín a životných jubileí.
         Do dôchodku som odišla po ukončení šk. roku 1997-98. Tento odchod nebol veľmi príjemný, ale aj napriek tomu mám túto školu veľmi rada, držím im palce, aby vydržali ťažkú finančnú situáciu, ktorá v školstve je, aby úspešne pokračovali v príprave žiakov na 8-ročnom gymnáziu. Teším sa, že sa im zlepšili materiálne a priestorové podmienky pre ich náročnú prácu.

Mgr. Magdaléna Mazáková
učiteľka na dôchodku