“Navždy sa zachová, v pamäti stužková!” je veta, ktorá aj napriek jej repetetívnosti a klišé náture nesie dúšok pravdy. A to hlavne pre nás, oktávanov. Pred ôsmimi rokmi sme sa na tejto škole stretli dvadsiati. A po ôsmich rokoch maturujeme jedenásti. Nepýtajte sa ma, čo sa stalo, ale vedzte, že sa toho stalo veľa. Dovolím si povedať, že sme nikdy neboli tradicionalisti. S našou špeciálnou reputáciou sme museli nachystať pre nás a nášho jedinečného triedneho učiteľa pána Jozefa Lenčéša niečo naozaj mimoriadne. No a keď na nás minulý školský rok vyskočila otázka stužkovej, zhodli sme sa, že vyrazíme na nezabudnuteľný výlet. Boli menšie výmeny názorov ohľadom k výberu destinácie, ale nápad nášho Viliama – stráviť štyri noci v Amsterdame, vyhral naše srdcia.
Počas čakania na lacné letenky sme sa skoro aj vzdali tohto plánu, ale ako je u nás tradíciou, buchli sme si po stole a povedali si: „Čo to je tých 140 eur tam a naspäť!“ A kúpili sme tie predražené letenky. Po vybavení voľna u pani riaditeľky sme v stredu 14. septembra vyrazili na našu nezabudnuteľnú stužkovú. Aj napriek rôznym menším „komplikáciám“ počas cestovania sme dorazili do zvodného Amsterdamu, ktorý nás privítal naozaj unikátnou vôňou a húfmi cyklistov. Aj napriek zamračenému počasiu nás uchvátila amsterdamská architektúra a naozaj veľkolepé množstvo rôznych ľudí. Naše ubytovanie v centre pre nás prichystalo veľkú (každodennú) výzvu do budúcna. Schody. Ale tie sme zdolali každé ráno, každý večer a každú noc ako praví hrdinovia z legiend. Najedli sme sa, pán Lenčéš, unavený od dlhej cesty, si s nami odpočinul a večer sme sa rozprávali, až kým sme neboli príliš unavení na to, aby sme otvorili ústa.
Ráno nás pán Lenčéš prekvapil svojím skorým vstávaním a my jeho naším pospávaním. Snáď sa do tej deviatej nenudil. Štvrtok bol dňom poznávania mesta, spievania, tancovania a trocha klebetenia. Po výdatných raňajkách a menších nákupoch sme sa vydali hlbšie do centra a ako vždy sme sa neriadili podľa žiadnych plánov. Niežeby sme niekedy nejaké mali. Úchvatný kráľovský palác chránený armádou holubov a tromi hotdogovými stánkami nás na chvíľu zaujal, ale keď sme uzreli múzeum Madame Tussauds, hneď sme vedeli, kam ísť ďalej. Pred múzeom dokonca aj stála živá vosková figurína (SBS). Pofotili sme sa, pospievali „We Are The Champions“ a náš Martin nás prekvapil, akým veľkým šarlatánom on naozaj je. Pán Lenčéš sa stretol s jeho múzami, Viliam a Julo s novými potencionálnymi staršími priateľkami/mamami, Oskino s jeho hrdinom Ryanom Goslingom a Janka sa zľakla Roberta Pattinsona a jeho umelých zvodných očí. Po Madame Tusseuds sme sa prechádzali popri očarujúcich kanáloch, videli sme a aj cítili verejný pisoár, čo u nás len tak neuvidíte. Hanka nás zaviedla do reštaurácie Pasta Pasta s takou pomalou obsluhou, že slovenské cesty by sa skôr opravili. Takto skončil náš krátky deň, ale noc bola dlhá. Náš drahý Oskino sa poďakoval amsterdamskému pohosteniu hodinou strávenou pri záchode. Od toho dňa sme sa stali nezabudnuteľnými návštevníkmi hotela vďaka nášmu slovenskému temperamentu a veselosti.
Ako som už spomínal, trieda oktáva nie je povestná svojím plánovaním. Náš plán romantickej a nezabudnuteľnej stužkovej na lodi zhatil dážď a ,ako klasicky, slabá príprava. Ale vďaka pohotovému zmýšľaniu našej úžasnej Mary sme sa presunuli do preplnenej, ale chutnej reštaurácie na našu slávnostnú večeru. Tu nás pán Lenčéš dojal svojím príhovorom a sentimentálnym darčekom, ktorým nás prekvapil. Naše mlsné jazýčky dostali čo preto s výdatným steakom, čokoládovým snom a Lagavullin 16-kou. Každý tému „stužková“ poňal inak. Zatiaľ čo Mary išla prezlečená ako na vlastnú svadbu, Miška prišla na pohreb mafiánskeho bossa, chlapci sa vydávali za čašníkov reštaurácie. A tu skončil prvý deň stužkovania triedy oktáva.
Ako klasické slovenské hostiny, aj naša stužková trvala viac ako jeden deň. V sobotu ráno sme narýchlo zostavili plán B, ktorý sa počas tých 4 hodín svojej existencie zmenil asi 4-krát. Raňajkový obed v McDonalde a v Dunkin‘ Donuts nám dal všetky živiny potrebné na plnohodnotné stužkovanie, a tak sme sa poobede preplavili trajektom na druhú stranu Amsterdamu, ktorá nás privítala hustým dažďom a vetrom, ktorý rozdrvil Oskinov, Matúšov a Miškin dáždnik. Naše stužkovanie na najvyššom bode Amsterdamu nám ešte viac potvrdilo, koľko výhod má náš malý počet. Nanešťastie sme sa tu nezišli všetci, ale Zojka, Ivan a naša milovaná Janka aj napriek tomu dostali svoje zaslúžené zelené stužky dospelosti. Fotky boli odfotené, úsmevy boli vyčarené a nahé amsterdamské ženy nenájdené. Zatiaľ čo tretina sa výdatne najedla v talianskej reštaurácii, ostatní si dopriali chutnú nóbl večeru v McDonalde. Po večeri sa Oskar s Martinom zabavili najviac zo všetkých a pán Lenčéš zažil kultúrny šok, o ktorom bude ešte dlho rozprávať.
Dievčatá sa nebáli, že zaspia odchod domov, pretože ich zobudili chlapci, ktorí toho veľa nenaspali. Pobalení, natešení a smutní zároveň sme opustili Holandsko. Ale čo by to bol za ceremoniálny odchod svetoznámej triedy oktáva bez hodiny a pol dlhého čakania v zime a daždi na naše lietadlo. Ale vďaka trojdňovej opatere nášho Matúša sme dorazili živí, ale aj nezdraví s fúrou fotiek, videí a spomienok, ktoré budeme s láskou opatrovať v našich srdciach. Dokonca nás aj príjemne prekvapilo, že Hanka nie je jediný modelingový talent našej triedy.
Týmto článkom sa chceme už asi po dvadsiatykrát poďakovať nášmu láskavému triednemu učiteľovi za jeho odvahu, zhovievavosť, za to, že sa nám nestratil a doniesli sme ho manželke v celku, pani zástupkyni, ktorá sa o nás starala naše prvé štyri roky na gymnáziu, škole, za umožnenie takéhoto výletu, a v neposlednom rade chcem týmto poďakovať mojim spolužiakom a priateľom za neuveriteľných osem rokov strávených v jednej triede.
Oskar Dinga, oktáva
Do fotogalérie bol pridaný nový album Stužková v Amsterdame.