Náš žiak, Max Gerhát, z triedy Oktáva opäť potvrdil, že patrí medzi najlepších mladých programátorov v kraji. V krajskom kole súťaže ZENIT v programovaní sa umiestnil na 1. mieste v kategórii A, čím si vybojoval postup do celoštátneho kola súťaže.
Tento úspech nie je jeho prvým – už pred dvoma rokmi získal 1. miesto v kategórii B. Takáto kontinuita výsledkov svedčí o jeho dlhodobej práci, odhodlaní a neustálom rozvoji.
Súťaž ZENIT v programovaní patrí medzi najnáročnejšie stredoškolské súťaže v oblasti programovania. Úlohy preverujú nielen znalosť programovacích jazykov, ale najmä schopnosť algoritmického myslenia a riešenia komplexných problémov pod časovým tlakom.
Úspech v takejto súťaži si vyžaduje:
- Logické myslenie a analytické schopnosti – schopnosť rozložiť problém na menšie časti a nájsť efektívne riešenia.
- Znalosti algoritmov a dátových štruktúr – bez nich je riešenie úloh na súťaži prakticky nemožné.
- Presnosť a trpezlivosť – aj malá chyba v kóde môže znamenať nefunkčný program.
- Kreativitu a schopnosť hľadať netradičné riešenia – súťažné úlohy často vyžadujú originálny prístup.
- Vytrvalosť a chuť učiť sa – programovanie je dynamická oblasť, ktorá sa neustále vyvíja.
Dosiahnuté výsledky sú dôkazom cieľavedomej práce, talentu a nadšenia pre programovanie.
Prečítajte si ROZHOVOR s Maxom, v ktorom sa s nami podelil o svoju cestu k úspechu, prístup k riešeniu náročných úloh a motiváciu, ktorá ho posúva vpred.
1. Čo Ťa priviedlo k programovaniu na začiatku štúdia na gymnáziu?
K programovaniu ma určite priviedol Micro:bit. Keď som ho videl prvýkrát, veľmi ma bavilo s ním pracovať a neskôr som si ho aj kúpil. Na gymnáziu to začalo práve pri ňom. Až neskôr som sa začal viac zaujímať o ďalšie programovacie jazyky.
2. Ktoré programátorské projekty alebo úlohy Ťa najviac posunuli dopredu?
Určite to boli súťaže Zenit a Palma Junior. Tieto dve súťaže sú od seba výrazne odlišné, čo mi dalo rozhľad. Pri Palme Junior treba byť viac kreatívny, hodnotenie je voľnejšie a oceňujú sa inovatívne riešenia. Zenit je, naopak, poňatý ako pravá programátorská súťaž, kde musí programátor prísť na komplexné riešenie úlohy, ktoré musí byť nielen správne pre všetky testovacie sady, ale aj dostatočne rýchle.
3. Ako si sa pripravoval na programátorské súťaže a čo podľa Teba rozhodlo o Tvojom úspechu?
Na začiatku som chodil na krúžok s pani učiteľkou Macháčovou, čo mi veľmi pomohlo. V nižších ročníkoch gymnázia sa mi zdali úlohy (napríklad z Palmy Junior) veľmi náročné a sám by som ich nezvládol - v tomto bol krúžok kľúčový. Neskôr mi pomohlo najmä riešenie archívnych úloh zo Zenitu a iných programátorských stránok. Na Zenite sa totiž často objavujú známe typy úloh, len v trochu inom prevedení.
4. Ktorá súťažná úloha bola pre Teba najnáročnejšia a ako si ju vyriešil?
Ťažko vybrať jednu konkrétnu. Väčšinou to bolo tak, že tie najnáročnejšie úlohy som mal vyriešené aspoň do polovice, čo ma tiež posúvalo vpred.
5. Čo Ti programovanie dáva - čo Ťa na ňom najviac baví?
Najviac ma na tom baví tá možnosť vytvoriť akýkoľvek projekt, ktorý si zmyslíte, obzvlášť v dnešnej dobe umelej inteligencie to nie je take náročné. Ale skvelý je hlavne ten pocit, keď po namáhavej práci dokončíte kus programu, všetko funguje ako má a podarilo sa vám prísť na zaujímavý spôsob riešenia. Dôležité je však vyberať si projekty podľa svojich možností, pretože príliš komplexná úloha vie zo začiatku skôr odradiť.
6. Ako zvládaš hľadanie chýb a neúspešné riešenia? Máš vlastnú taktiku?
Záleží od typu chyby. Ak ide len o syntax, väčšinou ma varuje kompilátor, alebo si stačí prejsť kód. Keď je to logická chyba, je dobré si pomôcť výpisom premenných, aby som pochopil, čo sa v danom kroku deje. Pri komplexnejších projektoch sa nedá zaobísť bez debuggeru, ktorý má dnes väčšina programátorských prostredí. Nenazval by som to vlastnou taktikou, princípom je snaha do hĺbky pochopiť, prečo program nefunguje tak, ako má.
7. Na aké oblasti informatiky alebo programovania sa chceš zamerať po skončení štúdia na gymnáziu?
Zaujíma ma hlavne AI, ale aj robotika. Umelá inteligencia bude pravdepodobne významná v budúcnosti a bolo by zaujímavé vedieť ju navrhnúť a do určitej miery chápať, ako funguje. Robotika je pre mňa atraktívna tým, že je možné použiť jej algoritmy skoro všade. Nie len na hľadanie optimálneho ťahu v šachu či iných hrách, ale aj pri riešení úloh vo fyzickom svete.
8. Čo by si poradil mladším spolužiakom, ktorí začínajú s programovaním?
Netreba si z toho robiť veľkú hlavu. Stačí sa tomu venovať každý deň chvíľu a pokiaľ vás to bude baviť, neostane to len chvíla. Určite odporúčam nebáť sa a vrhnúť sa do toho. Najlepšie sa jazyk (alebo čokoľvek iné) naučíte systémom opakovaním a praktickým skúšaním.
Ďakujem Maxovi za rozhovor, srdečne blahoželám k dosiahnutému úspechu a prajem veľa ďalších úspechov v súťažiach aj v ďalšo m štúdiu.
viac o súťaži https://zenit.ksp.sk/results/zenit25kk/all/all/A
Karin Macháčová
Do fotogalérie bol pridaný nový album Zenit v programovaní.